Bašistová začala ako v parlamente ako pravičiarka a dnes je z nej národniarka

starostoviadetomBašistová začala ako v parlamente ako pravičiarka a dnes je z nej národniarka. Medzitým stihla kandidovať na košickú primátorku ako nezávislá.

Alena Bašistová sa v roku 2016 dostala do Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sieť, ale väčšinu času v nej potom pôsobila ako nezaradená poslankyňa.

Do februárových parlamentných volieb 2020 však už pôjde na kandidátke národniarov.

Začiatkom týždňa o jej vstupe do SNS informoval predseda strany a parlamentu Andrej Danko.

„Chcel by som možno verejne poďakovať za dôveru pani Bašistovej a za tú spoluprácu, ktorá bežala medzi našimi poslancami a ňou,“ uviedol Danko.

Bašistová to odôvodnila tým, že s členmi SNS sa jej v predchádzajúcom období spolupracovalo „veľmi dobre“ s dôvetkom, že by rada naďalej hájila záujmy Košičanov i ľudí z východného Slovenska a uchádzala sa o podporu v nasledujúcich voľbách.

Bašistová ako kandidátka za stranu Sieť. Foto: Teraz.sk

Podporovala vládu

Sieť sa rozpadla krátko po vytvorení vlády so Smerom, SNS a Mostom-Híd.

platstarostu1200

V marcových voľbách získala desať mandátov, no kvôli spolupráci so Smerom ju postupne poslanci opustili.

V auguste 2016 ostali v jej radoch z poslancov len Radoslav Procházka a Alena Bašistová. Tá zo strany odišla ako posledná v máji 2017.

Odvtedy až do terajšieho vstupu do SNS pôsobila v parlamente ako nezaradená poslankyňa a hlasuje s koalíciou. Riadi výbor pre sociálne veci.

Odborník: Politický oportunizmus

Politológ Tomáš Koziak tvrdí, že Bašistovej politický prestup vzbudzuje nedôveru.

„Podľa mňa to nemôže dôveryhodne pôsobiť ani na voličov SNS. Bola súčasťou vládnej koalície, za ktorú hlasovala, ale na druhej strane netreba zabudnúť, že do parlamentu sa dostala za Sieť. Vstúpila zo strany Sieť do strany SNS, ktorá predstavuje v mnohých prípadoch možno až protiklad toho, akým spôsobom bola profilovaná strana Sieť. Vstupom do SNS v mnohých prípadoch poprela hodnoty, ktoré prezentovala strana Sieť. Vnímam to v jej prípade ako čistý politický oportunizmus.“

Poslankyňa podľa Koziaka hľadala stranu, s ktorou by mohla spojiť svoju politickú budúcnosť po nadchádzajúcich parlamentných voľbách.

„Zvolila túto alternatívu, lebo zrejme v inej politickej strane, ktorá by ju mohla reálne dostať do parlamentu, ju buď nechcú alebo jej neponúkli zvoliteľné miesto.“

Chcela byť prvou primátorkou

Bašistová dvakrát kandidovala na post košickej primátorky. Prvýkrát v roku 2014 za stranu Sieť a Most-Híd. Kandidatúry sa vzdala v prospech Rudolfa Bauera (KDS), ktorý bol kandidátom veľkej stredopravej koalície.

Pred rokom si súťaž o primátorské kreslo zopakovala. Už ako nezávislá kandidátka.

V závere kampane dokázala presvedčiť štyroch nezávislých kandidátov, aby ju podporili.

Miroslav Špak, Milan Lesňák, Ján Dečo a Richard Havrilla odstúpili v prospech Bašistovej desať dní pred voľbami.

V nich napokon skončila na tretej priečke, nepodarilo sa jej prekrúžkovať ani do mestského či miestneho zastupiteľstva.

Špak o Bašistovej hovorí ako o človeku, ktorý si nechá poradiť. O vstupe k dankovcom s ním nehovorila, jej politické rozhodnutie nechce hodnotiť.

Od minuloročných komunálnych volieb v kontakte neboli.

„Aj profesijne sme vzdialení, takže ani tam som nemal dôvod. S ostatnými členmi predvolebného spojenia však je spolupráca dobrá a s niektorými dokonca veľmi úzka,“ vysvetľuje mestský poslanec.

Špak: Ľudia to pochopia

Vzdanie sa kandidatúry v prospech Bašistovej spätne neľutuje.

„Spojenie, ktoré nastalo medzi piatimi kandidátmi, malo veľký potenciál nielen kvôli výborným programom, ale aj odborníkom, ktorí stáli za nimi. Po voľbách som mal pocit, že sme aj napriek výsledkom všetci vyhrali. Lebo sme dokázali po dvoch volebných obdobiach vymeniť pochybnú skupinku. Zmiešané pocity sa však paradoxne začínajú objavovať až teraz po prvom roku vlády nového vedenia. Preto som každým dňom viac presvedčený, že naše zoskupenie by mesto riadilo v oveľa akčnejšom a profesionálnejšom móde,“ myslí si Špak.

Na otázku, či vstup Bašistovej vníma ako pragmatické riešenie vzhľadom na februárové voľby, poslanec povedal: „Nepodceňujem vašich čitateľov a preto si myslím, že veľa vecí pochopia aj bez vysvetlenia.“

Havrilla: Bolo to zlé rozhodnutie

Kritickejšie to komentoval Richard Havrilla.

„Na slovenskej politickej scéne je možné všetko, takže prekvapený nie som. Ak má pani Bašistová záujem pokračovať v politike na parlamentnej úrovni, tak je to logické rozhodnutie. Otázkou je, kde je, a to nielen v politike, hranica medzi pragmatizmom a oportunizmom,“ povedal podnikateľ a predseda Východoslovenského futbalového zväzu.

S Bašistovou sa nestretáva a spätne ľutuje vzdanie sa kandidatúry v jej prospech.

„Bolo to zlé rozhodnutie, ale na druhej strane som zistil, kto je kto v mojom živote,“ dodal Havrilla.

Kvôli podpore Bašistovej skončil Dečo po ôsmich rokoch ako mestský poslanec.

Do mestského zastupiteľstva totiž kandidoval so straníckou podporou OĽaNO.

Po tom, čo sa vzdal súťaže o primátorské kreslo v jej prospech, ho strana ako poslaneckého kandidáta odvolala.

Dečo ani Bašistová na otázky Korzára neodpovedali.

Jej vstup do SNS prekvapil Milana Lesňáka, s bývalou politickou spojenkyňou sa stretáva pri rôznych spoločenských príležitostiach.

„Beriem to ako jej osobné rozhodnutie. Spojenie sa štyroch kandidátov v prospech pani Bašistovej vyplynulo z danej situácie v danom čase. Dnes vyvstáva iná otázka, či sú Košičania spokojní s primátorom, od ktorého odskakujú aj jeho podporovatelia, ktorých v médiách označuje ‚poslíčkovia Smeru a lobisti‘,“ komentoval mestský poslanec a bývalý starosta Košickej Novej Vsi.

Politicky neprezieravé

Motiváciu národniarov vidí Koziak v známom mene i v zastúpení regiónu, kde je strana slabá.

„Vnímajú ju tak, že je to pomerne známe meno, minimálne tu v regióne a spoliehajú sa na to, že jej meno pomôže získať nejaké preferenčné hlasy v tomto regióne, kde SNS nie je populárna, lebo v Košiciach nebola SNS nikdy úspešná,“ komentuje Koziak.

Kritický je aj k štyrom kandidátom, ktorí sa vlani vzdali boja o košickú radnicu práve v jej prospech.

„O to viac si môžu spytovať svedomie, že ju podporili. Či ich podpora bola správna a dobrá a či bola aj politicky prezieravá? Nebola,“ dodáva politológ.


Podporte nás